Obec Obišovce leží v severnom výbežku Košickej kotliny pri vtoku Svinky do Hornádu. Na vyvýšenine Zámčisko sú zvyšky hradu z 13. storočia. Klasicistický rímskokatolícky kostol zo 16. storočia na vrchu Putnok je významným pútnickým miestom Košického arcibiskupstva, v roku 2011 vyhláseným za diecézne sanktuárium. V prvú októbrovú nedeľu sa tu konajú celodiecézne púte. Cirkevný rímskokatolícky zbor združuje dobrovoľníkov z radov občanov a mládeže. Vynikajúco s mládežou v obci pracuje aj evanjelický cirkevný zbor, ktorý sa významne podieľa na propagácii obce. V obci pôsobia spolky Únie žien Slovenska a Slovenského červeného kríža.
Významnými osobnosťami sú čestní občania obce – spisovateľ, bývalý evanjelický farár Ladislav Fričovský a slovenský paralympionik Martin Ludrovský, držiteľ zlatej medaily v stolnom tenise v súťaži družstiev z Londýna 2012. Pôsobia tu niekoľkí chovatelia včiel, ktorí okrem medu ponúkajú aj iné špeciality a produkty včiel. Obec vydáva noviny „Obišovce – obecné aktuality a informácie miestnej samosprávy“.
V obci bola zrealizovaná rekonštrukcia Domu rozlúčky (2008, vlastné prostriedky), prekládka železničnej zastávky do intravilánu obce (2009), v rámci programu rozvoje vidieka rekonštrukcia miestnych komunikácií (2010) a od r.2011 je naplánovaný projekt Odvedenie dažďových vôd (podmienka získania podpory z Envirofondu SR), ktorý je pokračovaním roky trvajúceho akútneho riešenia protipovodňovej ochrany intravilánu vrátane rekonštrukcie mosta. Víziou pre obec je vybudovanie verejného vodovodu.
Na hranici košického a prešovského kraja. Obec je vzdialená 1 km od železničného uzla Kysak, na trati z Košíc do Prešova. Do obce je výborný prístup po diaľnici D1. Z nej je potrebné odbočiť na križovatke Lemešany na starú cestu Prešov - Košice a následne smerom na Kysak. Už z diaľnice nad transformovňou pri Lemešanoch, je dobre viditeľný rímskokatolícky kostol v Obišovciach. Erb obce znázorňuje mlynské koleso, symbol v minulosti 3 fungujúcich vodných mlynov v obci Obišovce. Koruna nad kolesom môže byť dôkazom prvej písomnej zmienky o obci z roku 1289 v listine, podľa ktorej sa majetok drienovského šľachtica Petra z rodu ABA, delí na jeho päť synov Juraja, Mikuláša,Petra, Jána a Michala. Túto listinu vydáva ich príbuzný Omodej, v to čase sudca a palatín, priamo na príkaz kráľa Ladislava IV., aby tak urobil spravodlivosti v dedičstve po nebohom poručiteľovi zadosť.
Na tomto kopci bol kedysi poľovnícky zámoček, patriaci drienovskému šľachtickému rodu Abovcov. V súčasnosti tam nájdeme iba stopy jeho zrúcanín. Príroda však zostáva stále nádherná, ponorená do zalesnených okolitých kopcov, medzi ktorými meadruje riečka Svinka. Cez pasienok a pole pri Zámčisku, následovne cez výbežok ličartovského lesa sa dostaneme k nádhernému výhľadu zo skál, týčiacich sa nad meandrom Svinky. Pod železmičným viaduktom nájdeme aj tento romantický pohľad na Obišovce.
Tento pohľad na okolité lesy , sa naskytuje návštevníkom obce. Z Dubníky - Hrunka alebo od Letkova,sa viete pozrieť do údolia Torysy, Hornáde a Svinky súčasne
V auguste 2005 bola dokončená a do užívania daná protipovodňová úprava intravilánu obce, ktorú investične pripravil a realizoval Slovenský vodohospodársky podnik. Za nami je zhruba 6 ročné úsilie o presadenie a realizáciu protipovodňového zámeru v Obišovciach. Vzhľadom na mnohé súčasné katastrofy a takmer nulové investičné aktivity slovenských vodohospodárov, môžeme spokojne hovoriť o malom zázraku a veľkom šťastí, že táto stavba bola realizovaná práve v Obišovciach. Keďže charakter zastavaného územia našej obce dovolil investorovi realizovať úpravu iba na Q=20 t.j. tzv. ročnú vodu, zostáva veriť podmienke vydaného stavebného a kolaudačného rozhodnutia o realizácii suchého poldera nad obcou a to v termíne do r.2012. Táto ochranná stavba by dokázala stlmiť vyššie vodné stavy do Q=100 ( tzv. storočná voda ) na súčasnú kapacitu protipovodňovej ochrany obce. Aj vďaka tomu sme v tomto roku mohli iba konštatovať vyššiu hladinu Svinky, pri ktorej nedošlo k jej vyliatiu do ľudských obydlí. Súčasne s dokončením stavby chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali a prispeli k zdarnému ukončeniu diela. Vodohospodárom, terajším aj minulým poslancov obecného zastupiteľstva, dotknutým občanom, pracovníkom Frucony atď. Vďaka patrí všetkým aj za trpezlivosť, ktorú sme museli vynaložiť aj počas stavebných prác, ktoré občas znepríjemnili náš každodenný život , hlavne v časti obce "Za vodou".
Spracované MVDr.Samuelom Pačenovským v r.2002. Oblasť je súčasťou horského celku Čierna hora, ktorý je najvýchodnejšou časťou Slovenského rudohoria. Pohorie sa vyznačuje pestrým geologickým zložením. Prebiehali tu alpínske horotvorné procesy, ktoré silne zvrásnili komplexy druhohorných horním a vytvorili sa široké plošiny, ktorých povrch dnes tvoria najmä vápence, dolomity a kremence. Rieky Hornád a Svinka tu vymodelovali do treťohorných hornín hlboké, úzke údolia tiahnúce sa naprieč pohorím, ktoré rozdeľujú celok Čiernej hory na jednotlivé plošiny. FLÓRA. Na charakter a rozšírenie rastlinných spoločenstiev vplýva geologické podložie územia a jeho geografická poloha. Širie okolie Obišoviec patrí do oblasti západokarpatskej flóry a fytogeografického okresu Stredné Pohornádie. Okrem typickej lesnej a lúčnej západokarpatskej flóry sa tu vďaka vápencovému podložiu mohli dostať aj prvky panónskej flóry v podobe ostrovčekov, ktoré sem prenikli z juhu pozdĺž rieky Hornád. Často tu rastú vedľa seba aj karpatské a panónske rastlinné druhy. V lesoch plošín prevládajú bukové lesy s charakteristickým, chudobnejším bylinným podrastom. V nižších polohách, najmä v južných svahoch rastú dubiny, ktorých bylinný podrast je druhovo podstatne bohatší. Na skalách nad Hornádom, i Svinkou rastú miestami porasty borovice lesnej. Ostrovčeky panónskej flóry nachádzame v strmých, najčastejšie južne orientovaných svahoch (napr. Skalka) na vápencových, prípadne iných horninových podkladoch v údoliach oboch riek (napr. drienka). Pôvodnú vegetáciu v údolnej nive Hornádu a Svinky tvorili lužné lesy s výskytom vŕb, topoľov (najmä topoľ biely a topoľ čierny) a jelší. Tieto porasty sú v údolí Svinky ešte stále veľmi dobre zachovalé, spevňujú breh rieky, zadržiavajú tu vlhkosť, čistia vodu svojimi koreňmi a poskytujú životný priestor pre celý rad organizmov. Brehové porasty vytvárajú 3 výrazné poschodia: bylinné - (vratič obyčajný, vŕbovka chlpatá, mäta vodná, veronika potočná, nezábudka močiarna, iné), krovinaté - (vŕby, baza čierna, vtáči zob) a stromové - (jelša lepkavá, jelša sivá, vŕba biela, topoľ osikový, breza previsnutá). V miestach, kde sa riečna niva rozširuje, sú vytvorené ostrovčeky lužného lesa (pod Ličartovskými skalami, na sútoku Svinky a Hornádu), ktoré sú významnými biocentrami a brehový porast okrem svojej ekostabilizačnej funkcie plní aj úlohu významného biokoridoru. FAUNA. Z veľkých cicavcov sa v priľahlých lesoch vyskytujú jelene, srnce, diviaky, z ich predátorov sa tu ešte vyskytuje rys, zatúlava sa aj vlk a vzácne medveď. V oboch riekach pretekajúcich oblasťou bol preukázaný výskyt vydry, čo poukazuje na stále dobré zarybnenie týchto tokov, aj napriek istému znečisteniu vôd, dokonca úsek Hornádu od Ružínskej vyrovnávačky po sútok so Svinkou patrí do prstruhového pásma. V okolitých lesoch hniezdi bocian čierny, orol krikľavý, myšiak hôrny, včelár obyčajný, jastrab veľký aj jastrab krahulec, sluka hôrna, holub hrivnák, aj holub plúžik, hrdlička poľná, kukučka obyčajná. V dubových a bukových lesoch hniezdia dva druhy sov: sova obyčajná a sova dlhochvostá. Staršie listnaté lesy sú vhodným prostredím pre ďatle. Žijú tu obidva druhy žĺn: zelená aj sivá, ďateľ veľký, v dubinách hniezdi ďateľ prostredný a v bučinách tesár čierny a ďateľ bielochrbtý. Zo spevavcov obľubuje bukové lesy pomerne zriedkavý druh muchárik malý, v starších listnatých lesoch je charakteristickým druhom muchárik bielokrký. Celkove hniezdi v širšom okolí Obišoviec cez 80 rôznych vtáčich druhov. Z celosvetovo ohrozených druhov sa nepravidelne vyskytuje na tunajších lúkach chrapkáč poľný. Na rieku Svinku a jej brehy sa viaže vodnár obyčajný a trasochvost horský. Tieto vtáčie druhy sa vyskytujú aj pri Hornáde a na brehoch väčších horských potokov. Okrem nich v priľahlých úsekoch Hornádu sa od apríla do júla vyskytuje ďalší hniezdiaci vtáči druh: kalužiačik malý. Z plazov je významný výskyt užovky fŕkanej, ďalej tu žije aj užovka hladká, obyčajná a slepúch lámavý. Z obojživelníkov sa vyskytuje pri vode a v okolitých lesoch salamandra škvrnitá, mlok vrchovský, kynka vrchovská, skokan hnedý.
